Žiacka školská rada = Školský parlament, skrátene ŽŠR - ŠkP, (nazývaná aj žiacky/mládežnícky parlament, nesprávne študentská rada) je reprezentatívnym orgánom žiakov strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Na Slovensku upravuje fungovanie ŽŠR zákon č. 596/ 2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, paragraf 26. V skutočnosti však ŽŠR často krát fungujú podľa vlastných pravidiel a tradícií, ktoré si daná stredná škola vytvorila.

Každá žiacka školská rada musí mať vytvorený štatút alebo stanovy, ktoré budú popisovať podrobnosti ohľadom zloženia ZŠR, o spôsobe jej ustanovenia, o spôsobe rokovania, o voľbe člena do rady školy. Štatút musí byť prerokovaný na zasadnutí ŽŠR. Je platný iba s podpisom predsedu ŽŠR.

Podľa zákona o ŽŠR sa členom môže stať ktorýkoľvek žiak strednej školy, ktorý bude zvolený v tajných voľbách, na ktorých sa zúčastní nadpolovičná väčšina žiakov školy. Počet členov ŽŠR zákon stanovuje na 5 až 11, tzn., že ju tvoria žiaci, ktorí získali najvyšší počet hlasov vo voľbách.

Voľby majú byť:

• tajné
• priame
• slobodné

Voľby sa zaraďujú medzi najdôležitejšiu súčasť žiackej samosprávy. Právo voliť má každý jeden žiak. Platné sú v prípade ak sa ich zúčastní väčšina žiakov školy. Kandidovať za člena ŽŠR môže ktorýkoľvek žiak, bez ohľadu na jeho prospech, vzťahy s učiteľmi a vedením a bez ohľadu na jeho správanie a výchovu.

Povedomie verejnosti, ale často krát aj samotných žiakov a učiteľov ohľadom žiackych školských rád nie je vysoké. Ich činnosť sa na niektorých školách stále považuje za zbytočnú a nepotrebnú. Žiacka samospráva však má svoje opodstatnenie, ako celospoločenské tak i individuálne pre každého žiaka.

Celospoločenský význam

Žiacke školské rady sú dôležitým, ale najmä vhodným prostriedkom ako už v mladom veku vytvárať v žiakoch povedomie o demokratickej spoločnosti. Podporuje rozvoj slobodnej a občianskej spoločnosti, v ktorej sa jednotlivci aktívne zúčastňujú a participujú vo verejnom živote a majú prehľad o dianí okolo seba.

Individuálny význam

Výhodou členstva v žiackej školskej rade je osobný rozvoj ich členov. Úspešnosť tohto osobného rozvoja je priamo úmerná s funkčnosťou žiackej školskej rady. Žiaci rozvíjajú nasledovné kompetencie:

• komunikačné
• organizačné
• líderské
• spoločenské

Ďalším stupňom rozvoja ŽŠR by malo byť ich vzájomné združovanie na miestnej resp. krajskej a potom na národnej a európskej úrovni. V zákone o školskej samospráve krajské žiacke rady a národná žiacka rada nemá jednoznačné ukotvenie. Príklady zo zahraničia nám však ukazujú, že spájanie jednotlivých ŽŠR je prospešné.
Krajské ŽŠR fungujú na Slovensku nekoordinovane, nesystematicky a pod rôznymi inými organizáciami. Dôvodom sú najmä chýbajúce kompetencie, ktoré by im umožnili spolupracovať s VÚC-kami v oblasti školstva, mládeže a vzdelávania.

Na národnej úrovni existujú dve organizácie, ktoré si kladú za cieľ obhajobu práv žiakov. Je to Stredoškolská študentská únia Slovenska (skrátene ŠUS-ka) a Študentská rada stredných škôl Slovenskej republiky (skrátene ŠRSŠ).